KAM VYRAZIŤ?

Rekreačná oblasť Domaša – 23km

Veľká Domaša je viacúčelové vodné dielo, vodná nádrž, v okrese Vranov nad Topľou. Postavili ho v rokoch 1962 – 1967. Veľká Domaša blízko obce Bžany. Vodná nádrž Domaša leží v Ondavskej vrchovine v doline Ondavy, pod ňou je malá vyrovnávacia nádrž Malá Domaša. Vodná nádrž Domaša sa dvoma tretinami plochy rozkladá na území okresu Vranov nad Topľou, iba severná časť zasahuje do okresu Stropkov.

Celá nádrž má veľký vodohospodársky význam s polyfunkčným charakterom: regulácia prítokov vôd do Východoslovenskej nížiny, zásobáreň úžitkovej vody a perspektívne aj pitnej vody a využitie na rekreačne účely. Plocha nádrže je 14,22 km², dĺžka 13,8 km, maximálna šírka približne 3 km, maximálna hĺbka 25 m. Kvôli ročným zrážkovým výkyvom a nerovnomerným odberom vody hladina aj v priebehu roka intenzívne kolíše, čo vyvoláva abráziu brehov s následnou aktiváciou zosunov na priľahlých svahoch, výrazne poškodzujúcich hospodárske objekty, najmä cesty..

Mesto Giraltovce a jeho pamiatky – 6km

Giraltovce sa rozprestierajú v južnej časti Nízkych Beskýd na sútoku dvoch riek, Tople a Radomky. Radomka tečúca bezprostredne do Giraltoviec vytvorila terénny prielom (zárez), ktorého prevýšenie od hladiny po najvyšší vrch je okolo 80 m. Nadmorská výška v mestečku je 210 m n.m. a v chotári od 170 – 357 m n.m.

Povrch chotára v západnej časti za mestom, (pravo-nábrežná časť Tople) je rovinatý. Východná časť povrchu terénu okolia mesta je mierne členitá a vytvára malebnú pahorkatinu. Geologické zloženie pôdneho súvrstvia sa skladá z treťohorného flyšu (pieskovcov, ílovcov), štvrtohorných naplavenín (štrkov, pieskov a hliny) a svahových hlín.

Mesto Prešov a jeho pamiatky – 20km

Pôvod názvu mesta Prešov.Legenda hovorí, že keď sa v 12.storočí uhorský kráľ Belo II. Slepý, zdržiaval v tomto kraji stratil sa svojej družine. Hľadajúc cestu k sprievodu si smäd i hlad zaháňal jahodami, ktoré v týchto končinách rástli v hojnom množstve. Keď ho večer našli rytieri z družiny, kráľ sa rozhodol z vďačnosti pomenovať neďalekú dedinu podľa jahôd. Z historického hľadiska však táto legenda nemá vierohodný podklad. Pomenovanie „Prešov“ sa objavuje až od 16.storočia. Dovtedy používaný názov Eperies je podľa slovenského historika profesora Uličného iba fonetickým prispôsobením staršieho slovenského názvu. Teda názov mesta Prešov nekorení v maďarskom slove „eper“ (jahoda), ale v slovanskom mene Preš.